Depresia je dnes jednou z najčastejších a najzávažnejších duševných chorôb. Hoci existuje celý rad možností liečby, konvenčná farmakoterapia a psychoterapia niektorým pacientom neposkytujú dostatočnú úľavu. Tu prichádza do popredia transkraniálna magnetická stimulácia (TMS) – moderná, neinvazívna metóda, ktorá sa zameriava na mozgové obvody spojené s reguláciou nálady.
Obsah
- Čo je transkraniálna magnetická stimulácia (TMS)?
- Aké typy TMS existujú?
- Na ktoré oblasti mozgu sa zameriava TMS?
- Biologický základ depresie
- Ako TMS ovplyvňuje mozog počas depresie
- Pre koho je TMS vhodný?
- Záver
- Vedecké zdroje
Čo je transkraniálna magnetická stimulácia (TMS)?
TMS je neinvazívna metóda stimulácie mozgu, pri ktorej sa krátke magnetické impulzy používajú na ovplyvňovanie činnosti nervových buniek v presne definovaných oblastiach mozgovej kôry. Magnetické pole indukuje slabý elektrický prúd, ktorý vedie k depolarizácii neurónov a modulácii neurónových sietí zodpovedných za emócie, motiváciu a kognitívne funkcie.
Veľkou výhodou TMS je jej presnosť, bezbolestnosť a skutočnosť, že nevyžaduje anestéziu ani chirurgický zákrok. Pacient zostáva počas celého zákroku pri vedomí a ihneď po ukončení procedúry sa môže vrátiť k bežným činnostiam.
Aké typy TMS existujú:
Opakovaná TMS (rTMS)
Opakovaná transkraniálna magnetická stimulácia využíva cievku v tvare osmičky, ktorá umožňuje veľmi presné zacielenie stimulácie do hĺbky približne 0,7 – 1,5 cm. Vysokofrekvenčná stimulácia (nad 5 Hz) má excitačné účinky, zatiaľ čo nízkofrekvenčná stimulácia (pod 1 Hz) má inhibičné účinky.
Hlavným mechanizmom pôsobenia rTMS je ovplyvňovanie synaptickej plasticity, t. j. schopnosti mozgu meniť silu neurónových spojení. To môže viesť k dlhodobým zmenám v činnosti mozgu aj po ukončení samotnej terapie.
Hlboká TMS (dTMS)
Deep TMS využíva špeciálnu H-cievku integrovanú do prilby, ktorá umožňuje stimuláciu hlbších štruktúr mozgu až do hĺbky 3–4 cm. V porovnaní s klasickou TMS stimuluje širšiu oblasť mozgovej kôry a ovplyvňuje aj hlbšie vlákna bielej hmoty spájajúce prefrontálnu kôru s emocionálnymi centrami mozgu.
Klinické štúdie preukázali, že dTMS je účinná a bezpečná aj u pacientov s ťažkou depresiou, ktorí nereagujú na liečbu antidepresívami.
Na ktoré oblasti mozgu sa zameriava TMS?
Najčastejším cieľom stimulácie pri liečbe depresie je dorsolaterálna prefrontálna kôra (DLPFC) – oblasť, ktorá je kľúčová pre reguláciu nálady, rozhodovanie a kontrolu emócií. U pacientov s depresiou je táto oblasť zvyčajne funkčne oslabená.
TMS ovplyvňuje nielen lokálnu aktivitu DLPFC, ale aj širšie mozgové siete, vrátane predného cingulárneho kortexu, limbického systému a salience network. Modulácia týchto sietí je považovaná za jeden z hlavných mechanizmov antidepresívneho účinku TMS.
Biologický základ depresie
Depresia nie je len „duševný stav“, ale komplexné ochorenie s jasným biologickým základom. Zahŕňa:
- nerovnováha neurotransmiterov (serotonín, dopamín, noradrenalín),
- znížená aktivita prefrontálneho kortexu a hipokampu,
- chronická aktivácia stresovej osi HPA a zvýšené hladiny kortizolu,
- neurozápalové procesy,
- znížená neuroplasticita a neurogénesis,
- genetické a environmentálne faktory.
Tieto procesy sa navzájom ovplyvňujú a vytvárajú začarovaný kruh, ktorý udržiava depresívny stav.
Ako TMS ovplyvňuje mozog počas depresie
TMS priamo pôsobí na biologické mechanizmy depresie:
- moduluje hladiny neurotransmiterov (dopamín, serotonín, glutamát, GABA),
- zvyšuje hladinu neurotrofického faktoru BDNF, ktorý podporuje tvorbu nových nervových spojení,
- pomáha normalizovať os HPA stresu,
- zlepšuje metabolickú aktivitu mozgových buniek v cieľových oblastiach.
To vedie k postupnému „resetovaniu“ mozgových obvodov zapojených do vzniku a udržovania depresie.
Pre koho je TMS vhodný?
TMS je schválená americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) na liečbu depresie rezistentnej na liečbu, t. j. u pacientov, u ktorých zlyhali antidepresíva alebo iné formy terapie. Je tiež vhodnou voľbou pre ľudí, ktorí nemôžu alebo nechcú užívať lieky kvôli ich vedľajším účinkom.
Medzi hlavné výhody TMS patria:
- neinvazívna a bez liekov,
- minimálne systémové vedľajšie účinky,
- ambulantná a časovo efektívna liečba,
- cieľové opatrenia zamerané na príčiny depresie.
Na záver
Transkraniálna magnetická stimulácia je moderný, vedecky podložený prístup k liečbe depresie. Vďaka svojej schopnosti špecificky ovplyvňovať činnosť mozgu ponúka nádej pacientom, u ktorých tradičné liečby nemali požadovaný účinok. Klinické štúdie potvrdzujú nielen jej účinnosť, ale aj vysokú úroveň bezpečnosti, čím sa TMS stáva jednou z najsľubnejších metód v súčasnej psychiatrii.
Vedecké zdroje
1. Reithler J, Peters JC, Sack AT. Multimodálna transkraniálna magnetická stimulácia: použitie neurozobrazovaniconcurrent
na odhalenie dynamiky neurálnej siete neinvazívnej stimulácie mozgu. Prog
Neurobiol. 2011; 94(2): 149-165. Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21527312/
2. Pascual-Leone A, Rubio B, Pallardó F, Catalá MD. Rýchla transkraniálna magnetická stimulácia ľavej dorsolaterálnej prefrontálnej kôry (
)
pri liekmi rezistentnej depresii. Lancet. 1996 Jul
27;348(9022):233-7. doi: 10.1016/s0140-6736(96)01219-6. PMID: 8684201. Zdroj:
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8684201/
3. Ma J, Zhang Z, Kang L, Geng D, Wang Y, Wang M, Cui H. Opakovaná transkraniálna magnetická stimulácia (rTMS) ovplyvňuje priestorové vnímanie a moduluje štrukturálnu synaptickú plasticitu hipokampu pri starnutí
mice.
Exp Gerontol. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25172625/
4. Lefaucheur JP. Neurofyziológia kortikálnej stimulácie. Int Rev Neurobiol. 2012; 107: 57–85.
Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23206678/
5. Cheeran B, Koch G, Stagg CJ, Baig F, Teo J. Transkraniálna magnetická stimulácia: od neurofyziológie po farmakológiu, molekulárnu biológiu a genomiku. Neuroscientist. 2010;
16(3): 210–221. Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20103503/
6. Cheeran B, Koch G, Stagg CJ, Baig F, Teo J. Transkraniálna magnetická stimulácia: od neurofyziológie po farmakológiu, molekulárnu biológiu a genomiku. Neuroscientist. 2010; 16(3): 210–221. Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20103503/
Celý článok nájdete tu:
ČO HOVORÍ VEDA – TRANSKRANIALNÁ MAGNETICKÁ STIMULÁCIA (TMS) A DEPRESIA_.docx
